Ak ste sa s týmto pojmom v teoretickom zmysle nestretli, v praktickom iste áno. Tento termín vyjadruje skutočnosť, ktorú je dobré a dôležité vedieť, ak chceme, aby naše diéty boli efektívne vo vzťahu k našim cieľom. Možno je vám známa veta: "...naozaj nič nejem a pritom nechudnem...!" Tak čítajte ďalej...
Či už ste vy alebo niekto z vášho okolia vyslovil túto vetu alebo jej podobnú, vysvetlíme, prečo to tak je. Keby ste googlili, našli by ste na internete vysvetlenie, že kalorická hustota je množstvo energie na jednotku hmotnosti alebo objemu. Čo to ale znamená v skutočnosti? Jednoducho to znamená, že množstvo jedla neurčuje jeho kalorickú hodnotu. Znamená to, že môžeme zjesť napríklad malý kúsok koláča, ktorý bude obsahovať rovnaké množstvo energie ako plnohodnotný zdravý obed.
Poďme to teda uviesť do praxe. Pokiaľ mi napríklad klientka hovorí, že skoro nič neje, má často hlad a tuk nemizne, väčšinou hovorí pravdu. Pri bližšom rozbore zhodnotím, že dotyčný naozaj veľmi neje. Čo sa týka množstva a objemu potravy, nezaplní ním žalúdok a tak nie je na mieste ani pocit hladu. Keď sa však pozrieme na kalorickú hodnotu skonzumovaného jedla, tak tá je celkom slušná. Rozhodne nie je v kalorickom deficite a zďaleka (alebo aj cez vysokokalorickú diétu) nie je naplnená odporúčaným a zodpovedajúcim množstvom bielkovín či vlákniny k tomu, ktoré tiež stoja za pocitom vyššej sýtosti. Potraviny s vysokou hustotou sú väčšinou chudobné na vlákninu a bielkoviny. Ďalší príklad, ktorý vám môže pomôcť pochopiť tento koncept: môžeme zjesť pár sušienok, ktoré máme otvorené na stole, dať si k tomu latte, neskôr možno malý sladký jogurt a na obed kúsok torty. Určite sa nenasýtime, ale prijmeme rovnaký počet kalórií, ako keby sme raňajkovali povedzme misku kaše s ovocím, orieškami a proteínom, nasledoval grécky jogurt a plnohodnotný obed s prílohou, mäsom, zeleninou a olivovým olejom. O tom, že druhý variant je ďaleko výživnejší a bude obsahovať všetky potrebné makroživiny, ktoré navyše prispejú k väčšiemu zasýteniu a sú prospešné nášmu zdraviu, na rozdiel od prvého variantu, určite nemusím písať. A pozor! Nechcem tým naznačiť, že je zlé si dať aj tú tortu, pokiaľ na ňu máme chuť. Problém však nastáva, pokiaľ je väčšina našich jedál len vysoko kalorická, ak konzumujeme často a prevažne potraviny, ktoré sú malé čo do množstva a gramáže, nutrične chudobné, ale na to všetko sú kalorické bomby. To je stav, keď nedostatok živín spôsobuje, že sme podvyživení (aj keď sa to na prvý pohľad nezdá), a tiež nedostatok bielkovín, čo je dôležitá makroživina. Neprijímame dostatok vlákniny, ktorá, ako sme už spomínali, okrem mnohých ďalších výhod prispieva k pocitu väčšej sýtosti. Nemáme hlad a máme pocit, že skoro nič nejeme a nikam to nevedie. To je bohužiaľ bežná skúsenosť v každodennej praxi.
A pretože chudnutie by nemalo byť to jediné, čoho by sme sa mali obávať, určite stojí za zmienku, že uprednostňovanie potravín s nižšou kalorickou hustotou je dobré aj pre naše celkové zdravie! Budem sa opakovať, ale sú to potraviny napchaté všetkým, čo nášmu telu prospieva a prispieva k správnemu a dobrému fungovaniu procesov v našom tele. Napríklad: zelenina, ovocie, mäso a ryby, vajcia, zemiaky, strukoviny,...
Naopak potraviny s vysokou hustotou sú prevažne spracované produkty obsahujúce veľké množstvo nekvalitných tukov a jednoduchých sacharidov, často s veľkým množstvom dochucovadiel, ako sú polotovary, sladené nápoje, torty, desiaty,...
Opačný princíp môže naopak využiť niekto, komu sa naopak nedarí pribrať a volia hutnejšie potraviny. Avšak pozor, aj tu platí, že pokiaľ nie je naším cieľom naberať tuk, ale kvalitnú hmotu, musí prevládať kvalitná strava. Len na kvalite postavíte kvalitu 😊.
